SUZUKI Slovakia Tour 2017 sa vydarila aj tento rok!

Medzi regióny Slovenska, ku ktorým bola príroda mimoriadne štedrá patrí i Žilinský kraj. Niet divu, že sa často označuje ako „turistický kraj“. My sme si ako základňu 7. ročníka Suzuki Slovakia Tour vybrali obec Belá, v malebnom prostredí Malej Fatry. Vitajte v kraji Jánošíka, horských vrcholov a malebných dolín, kde sa v spoločnosti priateľov a známych nenudíte, ani keď vám počasie nepraje.

Stretnutie účastníkov je naplánované na štvrtok 15. júna v priestoroch známeho Bikers Centra. Po malom občerstvení, ktoré pre nás pripravil trnavský díler Suzuki, sadáme na motorky a spoločne uháňame po starej ceste do Hlohovca, odkiaľ pokračujeme na Piešťany. V Banke odbočujeme na Radošinu, aby sme si vychutnali stúpanie na Čertovu pec. Počasie vyšlo na jednotku, a tak v dobrej nálade pokračujeme svižným tempom cez Topoľčany smerom na Prievidzu. Veľmi pekný je úsek cesty medzi Nitrianskym Pravnom a Martinom, kde odbočujeme na Žilinu. Pod hradom Strečno sa kompou prevážame do Varína, odkiaľ to máme už len na skok do Country Saloonu Belá. Po príjazde na hotel väčšina zamierila rovno do reštaurácie ovlažiť si hrdlo. Skôr ako sa po večeri naplno rozbehne zábava, máme informačné stretnutie o trasách spoločných výletov naplánovaných na piatok a na sobotu. Každý účastník pritom dostane balíček s brožúrou plnou užitočných informácií, pekným tričkom a darčekom na pamiatku. Pred polnocou sa už tradične žrebuje tombola. Hodnotných cien od dílerov Suzuki a sponzorov je toľko, že snáď každý niečo vyhral. Myslím, že nikto nebol sklamaný, lebo za vyzbierané peniaze sa popíja ďalšie dva večery.

Na Orave dobre, na Orave zdravo

Trasa piatkového výletu viedla najkrajšími regiónmi severného Slovenska. Najskôr sme si to namierili cez Terchovú na Oravu. Z Párnice nás smerové tabule viedli do krajského mesta Dolný Kubín. Odtiaľ sme sa chceli dostať k Liptovskej Mare. Zvolili sme však menej známu trasu. Vo Vyšnom Kubíne odbočujeme smer Lúčky. Stačí prejsť pár obcí a potom si len užívať úplne novú asfaltku, ktorú poznajú hlavne domáci. S ňou sa dostávame pod úpätie majestátneho vrchu Choč, ktorý tvorí hranicu medzi Oravou a Liptovom. Úžasná cesta končí v známych kúpeľoch Lúčky. Tu máme krátku zastávku pri vodopáde, ktorý nás prekvapil svojou majestátnosťou.

Prvou vodnou nádržou na trase je Liptovská Mara. Chvíľu ju obchádzame, aby sme mohli odbočiť smerom na Zuberec. Opäť nás čaká cesta plná zákrut. Teraz sme si ju ale veľmi neužili, lebo mala z nejakého dôvodu nezvykle šmykľavý povrch. Obed bol naplánovaný pri vodnej nádrži Orava. Peknou zachádzkou cez Ústie nad Priehradou mierime do Slanickej Osady. Penzión Slanický Dvor je ideálnym miestom na obed, lebo s motorkami môžeme ísť až k vode. K príjemnej nálade prispeli aj slnečné lúče, ktoré sa predrali cez mraky. Dobre „napapaní“ pokračujeme cez Námestovo do Oravskej Lesnej. Za obcou je pekne členitý úsek cesty do Novej Bystrice. Dokonca tu ani nepršalo, a tak si môžeme zajazdiť vo svižnom tempe. Do Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke sú to len tri kilometre od odbočky. Príjemným spestrením výletu je jazda lesnou úvraťovou železnicou. Škoda, že zážitok trocha ruší hustý dážď. Našťastie pár ľudí, ktorí zostali pri motorkách, sa postarali o veci. Navlečení do „nepremokov“ pokračujeme smerom na hotel. Dážď postupne ustáva, a tak to v pohode zvládame.

Večer sme si vymenili priestory so skupinou ubytovanou v luxusnom resorte Hanuliak. Aj oni si chceli vychutnať príjemnú atmosféru Country Saloonu. My sme mali naplánovanú grilovačku v záhrade za hotelom. Škoda, že kvôli nepriaznivému počasiu sme sa museli presunúť do reštaurácie. Také posedenie pri jazere so skalným vodopádom, ktoré končí pri umelom osvetlení, môže mať svoje čaro. Proti rozmarom počasia nič nezmôžeme, ale grilované špeciality stáli za to. Spoločné posedenie, pri ktorom sa spomínalo na zážitky z minulých ročníkov Suzuki Tour sa natiahlo do neskorých nočných hodín. Pritom nám ani dážď nevadil.

Cestou k našim západným susedom

Vytrvalo pršalo aj v sobotu ráno. Podľa predpovede mal však dážď postupne utíchnuť. Preto sme plánovaný čas odjazdu posunuli na 10. hodinu. Až na pár jedincov sme sa spoločne vydali smer severo-západ. Pred Starou Bystricou prechádzame cez obec s úžasným názvom Radôstka. Slovenský Orloj si väčšina prezrela už deň predtým, a tak pokračujeme cez Krásno nad Kysucou do Čadce. Tu odbočujeme z hlavnej trasy na Poľsko, smerom na Turzovku. V tomto úseku je veľa obcí, a tak cesta ubieha pomaly. Skôr ako zamierime do Českej republiky, dopĺňame palivo. Čierne mraky za obcou Klokočov neveštia nič dobrého, ale nevzdávame to. Medzi hranicou a rekreačným strediskom Bílá nás totiž čaká jeden z najkrajších úsekov sobotného výletu. Za slnečného počasia by sme si pekne poskrúcaný pruh asfaltu prechádzajúci hustým lesom vychutnali lepšie, ale i v daždi má svoje čaro. Postupujúcu oblačnosť sledujem priebežne na stránke SHMÚ. Podľa radarov k nám valí poriadna búrka, a tak sa rozhodujeme, že časť trasy smerom na Rožnov pod Radhoštěm vynecháme. Najviac ma mrzí, že si neprejdeme parádny úsek okolo vodnej nádrže Bystrička. Namiesto toho odbočujeme smerom na Makovské sedlo, odkiaľ pokračuje do Veľkých Karlovíc. Tu sa čakáme, aby nikto neminul odbočku na vedľajšiu cestu, ktorá strmo stúpa až na hrebeň Veľkého Javorníka. Tesne pod ním máme zastávku na obed v horskom hoteli Hájenka. Musím pochváliť personál za príjemnú obsluhu a chutné jedlo. Aj keď vo vykúrenej reštaurácii bolo veľmi príjemne (vonku bolo iba 8 °C), dlho sa nezdržíme, aby sme stihli ujsť pred ďalším veľkým mračnom.

Pár kvapiek vody nám nemôže pokaziť zážitok z jazdy lesnou cestou do Makova. Odtiaľ znova stúpame na horské sedlo Javorník. Klesanie s množstvom zákrut smerom do Bytče je obľúbeným miestom motorkárov. Trasa spoločného výletu vedie ďalej po starej ceste na Žilinu, odkiaľ pokračujeme okolo automobilky KIA do obce Belá. Cestou stretávame kolónu historických vozidiel. Ako sme sa po návrate to Country Saloonu dozvedeli, okolo 120 účastníkov akcie tu malo zastávku na obed. Hlavnú časť peletónu tvorili legendárne skútre Tatran S 125, ktoré sa v 60. rokoch vyrábali v Považských strojárňach. Veľavravný je už samotný názov akcie: “Tatranem do místa zrodu – Expedice 2017”. Treba uznať, že naši českí bratia si vedia užívať. Zahanbiť sa nedajú ani skalní účastníci Suzuki Tour, o čom sme sa mohli presvedčiť aj záverečný večer. Po trojchodovej večeri so slávnostným prípitkom sa naplno rozprúdila družná zábava. Nechýbali ani súťaže v bowlingu či stolnom futbale. Teplý bufet pred polnocou poslúžil na doplnenie energie. Je pravda, že ráno sme sa trocha dlhšie schádzali na raňajkách, ale nakoniec to všetci zvládli. Pred odchodom sa ešte mohol každý vyjadriť k priebehu akcie. Napriek nepriaznivému počasiu všeobecne panovala veľká spokojnosť. Za nováčikov to zhrnul Ľuboš z Bratislavy: „Pre mňa to bola úplná premiéra na akcii, kde sa veľa jazdí v skupinách, lebo doteraz som jazdil iba sólo. Najviac som bol nadšený výberom trás. Niektoré krásne lokality som si mohol vyhľadať aj sám, ale takto som dostal všetko pekne pripravené s mapou a itinerárom. Musím uznať, že trasy spoločných výletov boli veľmi dobre vybrané. Aj keď nám počasie neprialo, krásne výhľady do dolín a na lesy všade naokolo, z ktorých stúpala para, boli jednoducho úžasné.”