Mičio Suzuki sa narodil v roku 1887 v Hamamatsu ako syn pestovateľa bavlny. Firmu založil vo veku 22 rokov, keď už mal skúsenosti ako stolár. Zhotovil tkáčsky stav na pedálový pohon a začal svoj produkt predávať. Biznisu sa darilo, zákaziek pribúdalo a Suzuki zdokonalil svoj stroj pre potreby výroby hodvábu. O jedenásť rokov neskôr, v roku 1920, si Mičio Suzuki zaumienil uviesť svoju firmu na kapitálový trh. Dni malého rodinného podniku sa skončili. Suzuki potreboval kapitál, aby mohol rozšíriť svoje podnikanie a vyhovieť rastúcim nárokom trhu.

Založenie Suzukiho spoločnosti na výrobu tkáčskych stavov v marci 1920 sa považuje za začiatok existencie Suzuki, ako ju poznáme v súčasnosti. V roku 2000 firma oslávila 80. výročie vzniku. Suzukiho spoločnosť sa rýchlo rozrastala. Už v roku 1922 bola najväčším výrobcom stavov v Japonsku. V roku 1926 začala vyvážať svoje stroje do juhovýchodnej Ázie a Indie, ktoré boli takisto silnými vývozcami textilu. Trh sa však čoskoro nasýtil, Suzukiho kvalitné stroje mali dlhú životnosť a dopyt po výrobkoch bol čoraz menší. Mičio Suzuki sa preto rozhodol, že rozšíri predmet podnikania.

Pred druhou svetovou vojnou bolo v Japonsku málo výrobcov motocyklov a áut. Soičiro Honda prišiel so svojím prvým cyklomotorom až v roku 1947. V Európe a USA bol v tom čase automobilový priemysel desiatky rokov v rozkvete. Ottov motor bol patentovaný v Nemecku už v roku 1876 a v roku 1885 postavil Gottlieb Daimler prvý prototyp motocykla s názvom Einspur. V čase, keď Mičio Suzuki začal vyrábať svoje tkáčske stroje, firmy ako Zedel (neskoršie NSU, predchodca Audi), Royal Enfi eld, Puch, Peugeot, Norton či Husqvarna v Európe, a Indian či Harley-Davidson v USA už produkovali motocykle. Motorkári mali svoje časopisy a motocyklové kluby organizovali vytrvalostné preteky. Preteky Tourist Trophy na ostrove Man sa prvýkrát konali v roku 1907, dva roky predtým, ako Suzuki otvoril svoju továreň. Niet preto pochybností, že Japonci, ktorí sa neskôr stali a dodnes sú špičkou vo svete motocyklov i automobilov, rozhodne priekopníkmi v tejto oblasti neboli. V začiatkoch to boli len pokusy napodobniť európske a americké vzory – Japonsko nemalo technické zázemie ani tradíciu. Ročne sa do krajiny vychádzajúceho slnka dovážalo asi 20 000 vozidiel, ale to stále nestačilo pokryť dopyt Japoncov po lacných motoroch.

Mičio Suzuki si všimol medzeru na trhu. V roku 1938 kúpil jeho vývojový tím model Austin Seven z Veľkej Británie, rozobral ho a o niekoľko mesiacov postavil jeho repliku. Bol to prvý Suzukiho prototyp auta, ktorý sa však nikdy nezačal masovo vyrábať. Načasovanie Suzukiho plánov však prekazili historické udalosti. Japonsko sa pripravovalo na vstup do vojny a projekt bolo treba odložiť.

Po vojne nasledovalo obdobie ekonomickej nestability. Výroba tkáčskych strojov sa obnovila, ale vlna štrajkov a povojnového chaosu takmer zmietla Suzukiho spoločnosť so sebou. V histórii firmy však nastal zlom. Vraví sa, že to bol Mičiov syn Šunzo, ktorý jedného jesenného dňa, cestou z rybačky, prišiel s nápadom opatriť svoj bicykel motorom. Len tak pre vlastné potešenie si Šunzo sadol za rysovací stôl a začal kresliť svoj cyklomotor. Či už je tento príbeh pravdivý alebo nie, začiatok výroby cyklomotorov v novembri 1951 v každom prípade zachránil Suzuki pred veľkými problémami.

V rovnakom čase prišlo s rovnakým nápadom asi 100 rôznych japonských spoločností – napríklad Soičiro Honda začal vo svojom výskumnom ústave v roku 1946 prispôsobovať malé motory používané v armáde na pohon bicyklov. O rok neskôr začal Honda vyrábať prvé vlastné motory. Kým Suzuki dal na trh svoj cyklomotor, Honda ovládal 70 percent trhu.

Predchodcom Suzukiho cyklomotora bol prototyp s objemom 30 cm³, ktorý dostal názov Atom. Nikdy však nebol vyrábaný vo veľkom. Sériovo vyrábaný cyklomotor sa však stal hitom na trhu. Motor bol konštrukčne dvojtaktný jednovalec s vŕtaním aj zdvihom 36 mm. Namontovaný bol v ráme nad pedálmi a na pohon kolesa sa využívala reťaz. Systém tak veľmi zaujal svojou genialitou patentový úrad novej demokratickej vlády, že Suzuki dostal prísľub fi nančnej podpory, aby mohol pokračovať vo vývoji motocyklov. Na rozdiel od konkurencie navyše Suzuki nebol závislý na dodávateľoch či armáde – dokonca aj karburátory si vyrábal sám.

Model Power Free, uvedený na trh koncom roka 1951, bol krátko po začatí predaja inovovaný. Krátko nato japonská vláda zmenila podmienky na riadenie malých motocyklov – pre vozidlá so štvortaktným a dvojtaktným motorom s objemom do 90, respektíve 60 cm³ už nebol potrebný vodičský preukaz. Suzuki začal okamžite vyrábať nový model, ktorého objem motora sa zvýšil na 60 cm³ a získal dvojstupňovú prevodovku.

Po Power Free prišiel Suzuki v roku 1953 s modelom Diamond Free, potom nasledoval moped Mini Free. Ten bol vyrábaný až do roku 1958, keď ho nahradil model Suzumoped.

V roku 1954 vyrábal Suzuki 6 000 motoriek mesačne a zmenil meno spoločnosti na Suzuki Motor Company. O rok nato v roku 1955, začala firma s predajom prvého auta s predným náhonom a objemom 360 cm³, nazvaného Suzulight. Ale to už firma Suzuki začala nezvratne písať kapitolu automobilových dejín, ktorým sa budeme venovať v druhej časti.