Prvé Suzuki s pohonom všetkých kolies bolo zároveň prvou malou štvorkolkou, ktorá sa objavila na japonskom trhu. Vývoj autíčka s označením LJ sa začal v roku 1968, predávať sa začalo o dva roky neskôr. Bolo trojsedadlové – aby sa vyhovelo vtedajším požiadavkám na veľkosť auta, muselo byť rezervné koleso umiestnené za sedadlom spolujazdca.

LJ bolo jednoduché vozidlo s plátennými dverami a listovým pružením, ktoré za toto ľahučké a drobné auto (600 kilogramov a rázvor 1930 milimetrov) znášalo aj veľké zaťaženie. Oddelený podvozok umožnil použiť odľahčené diely karosérie. Prvý motor bol nový a tak isto ľahký vzduchom chladený dvojvalcový dvojtakt. Z objemu 360 centimetrov kubických dokázal vydolovať 25 koní.

V roku 1974 sa na domácom trhu s úspechom predával model LJ10. V Suzuki však vedeli, že na to, aby prerazili v zahraničí, kde neexistovala japonská kategória malých áut, bol potrebný silnejší motor. Najlepšou skúškou bola Austrália. Suzuki tam prišlo s modelom LJ50, ktorý mal 550-kubíkový trojvalcový vodou chladený dvojtakt. Rezerva sa presunula na zadnú kapotu, čím sa vytvoril priestor pre dve zadné sedadlá umiestnené oproti sebe. Na predaj boli verzie s mäkkou a pevnou strechou. V Austrálii sa päťdesiatka čoskoro stala synonymom všestranného auta na voľný čas.

To, čo malo byť pôvodne úžitkové auto, sa v roku 1977 dočkalo ďalšieho vývoja. Posledný model s číslom 80 dostal ľahký facelift – elegantnejší vzhľad získal vďaka novým blatníkom a zvýšenej prednej kapote, ktorú opäť držali v polohe dve pružinové pracky. Najväčšia novinka však bola pod kapotou. Štvorvalcový štvortaktný motor, vodou chladený, s objemom 800 centimetrov kubických, s výkonom 41 koní. LJ80-tka sa dobre presadila nielen na austrálskom trhu. V Európe, kde ju Suzuki predstavilo najskôr v Holandsku, založil tento model celkom novú kategóriu áut na voľný čas s pohonom všetkých kolies.

Ozajstný prelom na zahraničných trhoch prišiel v roku 1982 s modelom SJ410. Verný pôvodu úžitkového auta mal tento model stále ešte listové odpruženie, hoci odľahčené plynovými tlmičmi vzadu. Prelomový dizajn štvorkolky však odštartoval vo svojej kategórii novú módu. Karoséria sa vyznačovala naklonenou maskou chladiča, vynovený bol interiér, litrový štvortaktný motor mal 45 koní. Oddelený podvozok, šikovné rozmery v spojení so silnejším pohonom robili z SJ410-tky skutočného kráľa terénu.

Rad SJ pokračoval v roku 1984 modelom 413, ktorý mal už 1 300-kubíkový motor s výkonom 66 koní. Novinkou bola päťstupňová prevodovka. V tom istom roku prišlo Suzuki s modelom Samurai, určeným na export, ktorý sa stal vo svojej triede obľúbeným vďaka drsnej účelnosti. Legendou v tejto kategórii sa však stala Vitara. Na trh áut s pohonom 4x4 prišla v roku 1988 ako trojdverový model s 1,6-litrovým motorom z ľahkej zliatiny. Vitara bola ozajstnou štvorkolkou – mala oddelený oceľový podvozok, päťstupňovú prevodovku a variabilný systém pohonu všetkých kolies. Jazdné vlastnosti a komfort posádky sa zlepšili vďaka vinutým pružinám vpredu aj vzadu, posilňovaču riadenia v základnej výbave a interiéru, ktorý bol prísne funkčný, ale oveľa pohodlnejší.

Modelový rad sa postupne rozširoval o päťdverovú verziu s širším rázvorom. Okolo roku 1991 sa začali vyrábať motory s priamym vstrekovaním paliva a výkonom 80 koní, emisie sa znižovali pomocou katalyzátora. Výkon päťdverového modelu sa ešte zvýšil uvedením 16-ventilového motora s viacbodovým vstrekovaním a 95 koňmi. Viac miesta na nohy, väčší batožinový priestor a na želanie aj automatická prevodovka získavali Vitare nových zákazníkov. Prvý dvojlitrový šesťvalcový motor v histórii, ktorý Suzuki predstavilo v roku 1995, dodal Vitare dômyselnosť. Bežne dosahovaný výkon 134 koní, štyri vačkové hriadele a 24 ventilov urobili z tohoto modelu najsilnejšiu Vitaru všetkých čias. Vynovený bol aj vzhľad – príplatkové širšie kolesá dostali miesto v klenutejších a znížených blatníkoch, interiér bol plný noviniek ako dvojité airbagy, elektricky ovládané okná a zrkadlá a centrálne uzamykanie.

O rok neskôr predstavilo Suzuki svoj turbodiesel. V roku 1997 bola na trhu aj jeho verzia s medzichladičom. Dvojlitrový štvorvalec ponúkol skvelú pružnosť v teréne a pohodlie na ceste, v spojení s nízkou spotrebou. Medzichladič bol zodpovedný za 23-percentný nárast výkonu a zlepšený krútiaci moment o 29 %. Krátky rázvor, predĺžený rázvor, dvojliter, 1,6-tka, benzín, nafta, manuál, automatika – rad Vitara bol kompletný.